Severná, od Zobora pomerne vzdialená Žibrica sa pri našom postupe smerom k Nitre dostáva zdanlivo čoraz bližšie k nemu, až s ním splýva sťaby ľavý vrchol, hoci trochu viac oddialený než pravý. Južný predvrchol Zobora - Pyramída - tvorí pravú časť trojvršia. Teda Žibricu, Zobor a Pyramídu vidno pri pohľade z významného úseku Českej cesty ako trojvršie, hoci mierne asymetrické, ale dobre možno rozoznať tri vrcholy so stredným, o niečo vyšším Zoborom. Nie je mysliteľné, aby tento útvar unikol pozornosti našich predkov, ktorí boli predsa len viac spätí s prírodou a krajinou ako my a pri putovaní mali oveľa viac času venovať sa okoliu a samozrejme využívali orientačné body v krajine tak na určenie smeru, ako aj vzdialenosti. Na Zobore bolo okrem toho v časoch veľkomoravských aj útočisko opevnené v neskorej dobe bronzovej a staršej dobe železnej. Samotný názov vrchu Zobor má pôvod v slove sbor - zbor. Je možné, že na dôležitých strategických bodoch Veľkej Moravy jestvovali zhromaždiská, nazývané rokoš (i rákoš), alebo sbor - zbor. Aj pre Moravanov z dolnomoravského centra Veľkej Moravy určite nemohla byť neznáma silueta vrchov nad druhým najvýznamnejším strediskom ich ríše.
    Ako zaujímavosť, ktorá tiež môže mať svoj význam, možno uviesť erb Skalice (obr. na str. 11.) s dvojramenným krížom na trojvrší, o ktorom píšu Kartous et al. (1991): "Historickou predlohou erbu je pečatidlo, doložené z 15. storočia, ktoré sa však formou svojho kruhopisu hlási do 14. storočia. Sám obsah skalického erbu je však ešte starší, keďže vychádza z podoby staršieho variantu uhorského štátneho znaku spred roku 1301." Erb Skalice má trojvršie ako jediný z erbov slovenských kráľovských miest, ktoré v rámci privilégií dostali v druhej polovici 13. storočia v období po tatárskom vpáde od panovníka právo používať erb odvodený od kráľovského (štátneho) erbu, v tom čase pozostávajúceho z dvojramenného kríža. Skalica je iba 6 km od Holíča, ktorým prechádzala Česká cesta do Hodonína. V rokoch 1311 - 1312 vlastnil hrad Holíč, popri iných hradoch na Záhorí (Branč, Korlátka, Šaštín, Plavecký hrad) a hrade Veselí nad Moravou Matúš Čák. Netreba asi pripomínať, že sa v jeho "zemi Matúšovej" a predtým v pohraničnom Nitrianskom vojvodstve mohlo zachovať veľa z veľkomoravských tradícií. Poddaní a drobná šľachta v jeho dŕžave boli prevažne slovenského pôvodu a jeho príbuzenské zväzky s moravskou šľachtou prinášali so sebou styky Slovenska so susednou Moravou. A tie sa realizovali aj Českou cestou.
    Ak zložíme všetky tieto čriepky, črtá sa pred nami mozaika, ktorá azda nie je bez významu. Aj keď sa nejedná o archeologický artefakt, kopce južnej časti Tribeča, vypínajúce sa priamo nad staroslávnou Nitrou sú neprehliadnuteľnou realitou. Vidno ich nielen z niektorých úsekov cesty Trnava - Nitra (časť Českej cesty), ale za dobrej viditeľnosti (aká určite bývala častejšia pred niekoľkými storočiami) aj z diaľnice južne od Trnavy a ciest juhozápadne od Serede, no určite by sa našli aj iné podobné miesta. Nuž prečo by nemohli byť Žibrica a Zobor s Pyramídou tým predobrazom, z ktorého vznikli rôzne obmeny trojvršia a neskôr upadol do zabudnutia?

Zdroj: Tibor Králik, Historícká revue