Nitra Dejiny mesta Nitra
slovom a obrazom

Úvodná stránka arrow Osobnosti Nitry arrow Významní obyvatelia Nitry arrow Ján Mrva - prvý mestský policajný komisár, vlastenec, novinár a literát

09 Sep 2010
Hlavné menu
Úvodná stránka
Obrázkové galérie
História Nitry
Mestské časti
Osobnosti Nitry
O Nitre
- - - - - - - - - - - -
Digitálna knižnica
Kontakt
Odporúčame
EuroTopShop
Chilli Style Nitra
Stránky o Nitre
Postcards store
Postcard Crosing
OnLine hra Travian
Lukáš blogspot
Zserver
Galérie pohľadníc
Ján Mrva - prvý mestský policajný komisár, vlastenec, novinár a literát E-mail

   V mestskej časti Čermáň má jedna z ulíc názov po Jánovi Mrvovi. Mnohí Nitrania sa asi pýtajú: Kto to bol? Prečo má ulica jeho meno? Čím sa zaslúžil o naše mesto? Predovšetkým preto, lebo má podiel na národnom a kultúrnom povznesení mesta pod Zoborom. V 20-tych rokoch minulého storočia sa pričinil o to, že značne pomaďarčená Nitra sa stala opäť „matkou slovenských miest".

Ján Mrva, 1. nitriansky policajný komisár

 

   Narodil sa 15. septembra 1895 v Moravskom Svätom Jáne ako posledný z piatich detí v rodine železničiara. Prvé tri ročníky ľudovej školy vychodil v rodnej obci, zvyšné v Satu - Mare (Rumunsko). Nižšie ročníky gymnázia absolvoval v Bratislave, vyššie v Skalici, kde v roku 1915 maturoval. Ďalej už nemohol študovať, lebo krátko po maturite musel narukovať a prvú svetovú vojnu (1914-1918) prežil na frontoch v Haliči a v Taliansku. V októbri 1918 dostal dovolenku, ale k 72. bratislavskému pešiemu pluku sa nevrátil, pretože sa ako dobrovoľník prihlásil do formujúcej sa československej armády v Malackách. Ako vojak sa dostal v decembri do Nitry. Najprv bol súdnym zapisovateľom Okresného úradu v Nitre. Neskoršie sa na návrh JUDr. Pavla Blahu, vtedajšieho zástupcu I. dočasnej vlády pre Slovensko, stal tajomníkom nitrianskeho župana ThDr. Ľudovíta Okánika a referentom pre vojenské záležitosti. Popri tom veľa publikoval najprv v nitrianskom týždenníku Národná stráž a na podnet Miestneho odboru Matice slovenskej v Nitre spracoval tieto príspevky súhrnne do knižky „Paberky k dejinám štátneho prevratu v Nitre 1918". V nej zobrazuje verne udalosti od októbra do 11. decembra 1918 ako sa diali v Nitre. Okrem článkov v regionálnej tlači prispieval aj do časopisov s religióznym zameraním, ako napr. Serafínsky svet a Hlasy z domova a misií. V nich písal o histórii a aktivitách rehole františkánov a o misijnej kongregácie Spoločnosti Božieho slova. Jeho najrozsiahlejšou monografiou je dielo Nitrianske tlačiarne a ich produkcia v rokoch 1838 - 1957. Rukopis tejto bibliografie sa nachádza v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine. Okrem toho napísal množstvo esejí a článkov s historickým zameraním, v ktorých približuje rozličné zvyky a obyčaje, vzťahujúce sa na velké cirkevné sviatky, o zoborských vinohradníckych artikulách a pod. Okrem publicistiky sa venoval zberateľstvu historických listín, kníh a fotografií zo starej Nitry. Viaceré zo zbierok venoval Matici slovenskej, Slovenskej muzeálnej spoločnosti a Spolku sv. Vojtecha.

   Ján Mrva bol nadšeným vlastencom, ktorý pochopil, kde je miesto slovenského národa, aby sa zachránil od totálnej maďarizácie a vymanil sa spod národného útlaku v Uhorsku. Záchranu videl vo vznikajúcom spoločnom štátnom útvare českého a slovenského národa v Československej republike. Významnou mierou sa zaslúžil o vybudovanie kolektívnej bezpečnosti občanov. V rokoch 1920-1926 zriaďoval policajné komisariáty v Leviciach, Nových Zámkoch, Hronskom Sv. Beňadiku, Prievidzi i v Hurbanove. Po zrušení žúp vykonával 18 rokov funkciu mestského policajného komisára v Nitre až do roku 1944. Naďalej horlivo publikoval a preto mal čulé kontakty s významnými osobnosťami slovenského literárneho života. Dobre sa poznal a stretával sa s Jankom Silanom, s Rudolfom Dilongom, s Jánom Damborským a Štefanom Krčmérym, tajomníkom MS. Počas liečenia Š. Krčméryho v Nitre (r. 1936) besedovali a snívali o tom, ako by umiestnením panteónu Veľkomoravskej ríše na vrchole Zobora pozdvihli historický význam Nitry.

   Ján Mrva zažil aj zložité životné peripetie. Ako účastníka protinacistickej skupiny ho 8. novembra
1944 zatklo gestapo a uväznilo najprv v Nitre a od septembra v Seredi. Až po prechode frontu r.
1945 sa vrátil na svoje pracovisko. Pre svoje demokratické správanie bol po komunistickom prevrate vo februári 1948 prepustený zo služieb miestneho národného výboru. No nielen to. V auguste 1952 sa musel v rámci tzv. akcie B s celou rodinou vysťahovať do Borského Svätého Mikuláša a do Nitry sa mohol vrátiť až v r. 1963. Tu sa zapojil už ako dôchodca do činnosti vlastivedného krúžku a uverejňoval svoje články z histórie Nitry. Zomrel 24.júna 1980 Nitre.

Zdroj: Dr. Štefan Kukan, Nitra 2004 


 
< Predchádzajúca   Ďalšia >
Skype Status
Offline 
Reklama
Hľadanie na stránke
Zaciatok stranky
Search engine sitemap