Výťah z knihy J.E.Dr. Karol Kmeťko 25 rokov biskupom v Nitre, vydanej v roku 1946:
   Dr. Karol Kmeťko, arcibiskup, dožíva sa 13. februára 1946 25-ročného biskupského jubilea. Je to zriedkavá a pamätná udalosť, ktorá si zasluhuje pozornosti. Mám pred sebou schematizmus diecézy nitrianskej. Nitrianska diecéza patrí medzi najstaršie, veď už roku 880 má biskupa. Je to teda biskupstvo vyše tisícročné. V rade biskupov terajší pán arcibiskup je 78. Zpomedzi týchto mimo neho len 6 sa dožili 25-ročného biskupského jubilea. Je to teda jubileum zriedkavé a zriedkavé veci sú vzácne. Vzácnosť a pamätnosť tohto jubilea má ale omnoho hlbšie a väčšie dôvody. Veď oslavujeme 25 rokov požehnanej a plodnej biskupskej práce, bohatej na veľké diela a trvalé úspechy. 25 rokov biskupského úradu Dr. Karola Kmeťku je naplnené príkladnou a apoštolskou horlivosťou biskupa, ktorý všetko svoje úsilie venuje tomu, aby bol pravým biskupom: otcom kňazov a veriacich, učiteľom a vodcom na ceste večnej spásy. Tento 25-ročný episkopát bude vždy zlatým úsekom tak v dejinách nitrianskej diecézy, ako aj v dejinách katolíckej Cirkvi na Slovensku, a preto si zasluhuje, aby sme sa pri tomto životnom medzníku zastavili a zhodnotili jeho význam.

   Obdobie slovenského národného obrodenia ohraničujeme približne rokmi 1780 - 1848. V tomto takmer sedemdesiatročnom rozpätí, poznačenom postupným formovaním národnej jednoty, z literárneho hľadiska pestrou výmenou ideového i formálneho kvasu, od osvietenstva, cez národný klasicizmus, preromantizmus až po romantizmus, vystriedali sa dva základné prúdy, ako nositelia slovenského kultúrneho vývinu. Podľa reprezentatívnych predstaviteľov — Bernolák, Štúr — tradične ich označujeme ako prúd bernolákovský a prúd štúrovský. V oboch mala Nitra významnú úlohu, ale ani v jednom nie takú centrálnu, aká sa k nej viaže tradíciou Veľkomoravskej ríše. Pre oba prúdy obrodenského hnutia bola Nitra symbolom národnej slávy i bohatým žriedlom nádeje v lepšie časy znovuzrodenia, ako sa uchovalo v ideovej náplni obrodenskej hymnickej piesne Nitra, milá Nitra. Keď sa utvorilo Slovenské učené tovarišstvo so sídlom v Trnave (1792), ktorého úlohou bolo šíriť vzdelanosť v národnom spisovnom jazyku, Mésároš bol jeden z jeho najpoprednejších členov, takže bernolákovský veršovec Jozef Valentini ho uviedol v trojici s Bernolákom a Fándlym. V zoznamoch predplatiteľov bernolákovských vydaní figuroval Mésároš ako spisovateľ, lebo v tom čase už vydal dve menšie práce v slovenčine. Pomáhal aj pri rozširovaní organizačnej siete Slovenského učeného tovarišstva. Bol členom jeho tzv. pobočného stánku vo Veľkom Rovnom na Považí, kde naďalej rozvíjal spisovateľskú činnosť, ktorá sa síce obmedzovala len na náboženskú spisbu, ale v tých časoch aj tá pomáhala upevňovať národný jazyk a hrdosť v ľudových a meštianskych vrstvách.