|
Rieka Nitra obtekala mesto Nitru a hrad aj v dávnych časoch od západu, severu a východu a tak vytvárala ochranný vodný val. Pretože mesto bolo takto opásané vodami Nitry - akoby mu pás zviazal driek - volali rieku (a starí Nitrania volajú ešte aj dnes) Drík. Tak isto aj záhrady a pozemky mešťanov z Rivej a Dlhej ulice volali „Pri Dríku". V maďarských zápisoch ho volali Derék, neskoršie aj Csinez, Csinezi út (po maďarsky csin = driek).  Nitra - Číneš Staršie pomenovania časti mesta a ulice Cíneš, Cínešská ulica sú rovnocenné s domácimi nitrianskymi menami intravilánnych častí na pravom brehu rieky Nitry ako sú: Drík, Pri Dríku, Na Dríku, atď. Toto pomenovanie lokalizujeme do priestoru starého kúpeľa na Sládkovičovej ulici až po budovy Univerzity Konštantína filozofa (predtým polikliniky) a Krajského úradu (predtým ONV). Tu na Cíneši pri Dríku vyrástlo vilkové sídlisko od začiatku nášho storočia. Jedna z ulíc má dnes meno Ulica Fraňa Mojtu (predtým Jašíkova ulica). Už aj pri prvom úradnom ustálení uličných mien v Nitre v roku 1887 volali cestu za humnami Dlhej ulice Cínešská cesta — Csineti út — a toto meno jej zostalo aj pri ustálení slovenských uličných mien v roku 1918. Dali jej jednoduché meno - Číneš, ktoré zostalo aj po rozšírení Číneša po zregulovaní rieky a prenesení jej koryta ďalej od mesta na východ. Po oslobodení v roku 1945 dostala meno Molotovova ulica a od r. 1960 stala sa ulicou Rudolfa Jašíka a v roku 1979 Jašíkova ulica. Po páde komunistického režimu ulicu premenovali na ulicu Františka Mojtu. Z pamätihodností ulice Fraňa Mojtu pripomíname, že okrem pár malých domcov v minulosti bol tu na brehu rieky postavený palánok na obranu Dolného mesta, ktorý sa začínal pri Tureckej bráne a jeho koniec bol až pri Dlhých mostoch. Ako prvá stredoveká stavba spomína sa tu starý františkánsky mlyn, ktorý od 16. storočia patril kapitule a poslednú jeho sýpku zrúcali v júli 1941. Bol na rieke Nitre v miestach dnešného obytného domu zamestnancov Biovety. Od roku 1882 chodili sa Nitrania kúpať po Kúpeľnej ulici (Radlinského) do parného kúpeľa a od roku 1885 o kúsok ďalej bol zasa „letný kúpeľ" na Dríku, kde mal školu plávania profesor telocviku na gymnáziu Július Gisser, organizátor Plaveckého spolku v Nitre a majiteľ tohoto kúpeľa a „Štrand-bufetu".
V roku 1911 tu postavili kalvínsky kostol a na jeho veži po dlhé roky hniezdili bociany, až im hniezdo v roku 1947 zhodila víchrica. Regulácia a prenesenie koryta rieky dali možnosť pre bytovú výstavbu. V 30. a 40. rokoch tu vyrástla vilková štvrť Číneš s viacerými ulicami. Jašíkovu ulicu skanalizovali a vydláždili v roku 1937 a 1938 bazaltovými kockami a chodník vyasfaltovali. V roku 1936 tu dokončili stavbu modernej meštianskej školy - dnešnej ZŠ Rudolfa Jašíka (pred tým Grznárova ulica). Pri hlavnom vchode do školy je pamätná tabuľa s bustou R. Jašíka, ktorú tu odhalili v roku 1965. V roku 1937 tu postavili aj Robotnícky dom a po jeho rozšírení v ňom sídlila Okresná odborová rada. V rohovej vile, ktorú si dal postaviť veľkostatkár Weiss-Vero, bolo v čase SNP smutne známe gestapo a v novembri 1944 tu na krátky čas väznili a vypočúvali aj vojenských veliteľov SNP Jána Goliana a Rudolfa Viesta. Na túto ulicu 20. 12. 1944 večer o 21. hodine padli prvé bomby v Nitre a zničili 3 domy.
V r. 1950 na ulici postavili objekt Nitrianskych tlačiarní, kde v súčasnosti sídli Krajská knižnica Karola Kmeťku. Zdroj: Pavol Takáč, Život a kultúra mesta Nitry 5/1982, doplnené a upravené
Súvisiace články:
|
