Dnešná Radlinského ulica (pôvodne Fürdő utcza, od roku 1921 Kúpeľná ulica, v rokoch 1945-71 Coboriho ulica), je spojnicou medzi Štefánikovou triedou a ulicou Fraňa Mojtu. Voľakedy sa po nej chodilo na Číneš, kde bolo staré koryto rieky Nitry. Mešťania sa chodili kúpať „do Dríku", ale od r. 1882 bol tu aj parný kúpeľ. Na brehu rieky ohradili a upravili v r. 1885 letné kúpalisko, neskoršie volané Gisserov kúpeľ.

Preto pri prvých ustáleniach úradných mien pre ulice r. 1877 a 1878 jej dali meno Kúpeľná ulica — Fürdő utca. Toto pomenovanie jej zostalo až do roku 1923, keď ju premenovali na Coboriho ulicu na počesť prvého slovenského povojnového mešťanostu Karola Coboriho pre jeho zásluhy o výstavbu mesta Nitry. V r. 1930 ju premenovali na Radlinského ulicu, a tento názov jej zostal až do dnešných dní.

Andrej Radlinský

Meno dostala po dr. Andrejovi Radlinskom, slovenskom národovcovi 19. storočia, a to pri príležitosti 60. výročia založenia Spolku sv. Vojtecha, ktorý založili z jeho iniciatívy v r. 1870. Nitrania si takto uctili Radlinského zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry, časopisectva, vydávania kníh i školstva.

Andrej Radlinský sa narodil 8. júla 1817 v Dolnom Kubíne. Jeho otec bol dolnokubínsky richtár, ktorý 4. februára 1849 vítal v meste zbor slovenských dobrovoľníkov pod vodcovstvom Jozefa Miloslava Hurbana. Jeho matka, rodená Bernolákova, bola neterou kodifikátora slovenčiny Antona Bernoláka. Radlinský po štúdiách stal sa katolíckym kňazom a bol tiež kaplánom v Zlatých Moravciach. Umrel ako farár v Kútoch 26. apríla 1879.

O jeho veľkej záslužnej práci svedčí účasť v rôznych spolkoch. Bol členom Hamuliakovho Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej, Tatrína, Matice slovenskej a Spolku sv. Vojtecha. V roku 1849 ho poverili redigovaním známych Slovenských novín vo Viedni spolu s Jánom Kollárom. Redigoval tiež Vestník zemskej rady, potom Katolícke noviny, založil a redigoval časopis Cyril a Method s prílohou Priateľ školy a literatúry, ďalej Časopisy Slovesnosť, Wojtech a iné. Napísal Krátku mluvnicu slovenskú, viaceré beletristické, poučné i náboženské knihy.

Najväčšiu zásluhu má dr. A. Radlinský na založení Spolku sv. Vojtecha v Trnave a na vydávaní slovenských kníh pre pospolitý ľud. Tisíce kníh a kalendárov udržiavalo slovenské povedomie a reč v slovenských rodinách. Nezabudnuteľná je jeho zásluha na spísaní a vydávaní školských učebníc, čím udržiaval a zveľaďoval slovenskú reč a povedomie na ľudových školách. Podnikol cestu do Ruska v r. 1867, kde nadviazal kontakty a s utvrdeným sebavedomím sa vrátil, aby ešte viac pracoval na poli národného vzdelávania a v ľudovovýchovnej práci.

Jeho neúnavná práca bol tŕňom v oku mad'arónov, ako to dokazuje príhoda, ktorá sa pred vyše 100 rokmi odohrala v Nitre. V septembri 1871 bolo zvolané valné zhromaždenie Spolku sv. Vojtech do Nitry. Nepáčilo sa to šovinistickým maďarským kruhom, ktoré viedol sám minister vnútra Viliam Tóth z Ivanky, a mešťanostovi Nitry Méreymu. S ich tichým súhlasom prepadla „panslávov" skupina výtržníkov, hoci nitriansky biskup Roškováni povolil toto zhromaždenie. V predvečer valného zhromaždenia sa členovia výboru a delegáti zišli v byte kanonika Valentína Nécseyho, aby sa poradili. Tu ich prepadla banda výtržníkov, ktorá hádzala do izieb cez rozbité okná kamene a fľašky s atramentom. Naverbované bandy zabránili aj na druhý deň, 27. septembra 1871, vykonať II. valné zhromiaždenie. Za tento šovinistický výbuch sa hanbili slušní Maďari a maďarský spisovateľ Móric Jókai vyslovil verejné poľutovanie, že k nemu došlo.

Radlinského ulica je tichým miestom v najstaršej historickej časti Starého mesta. Rožný poschodový dom na pravom boku Radlinského ulice je bývalý palác Rakúsko-Uhorskej národnej banky, rožný dom na ľavom boku postavila Nitrianska všeobecná banka v r. 1931. Uprostred ulice je kino Palace (pred tým kino Moskva) otvorené v novostavbe v r. 1926.

Pamiatku dr. A. Radlinského hlásajú jeho literárne práce, ním založená ustanovizeň Spolku sv. Vojtecha a pamätné tabule a pomníky v Dolnom Kubíne, v Kútoch a v Trnave. Naše mesto pomenovalo túto peknú ulicu v strede mesta na jeho pamiatku.

Zdroj: Pavol Takáč, Život a kultúra mesta Nitra 1982, doplnené