Za biskupa Pavla Bornemiszu /1557-1579/ šenkovanie nápojov vyhlásili za spoločné s tým, že ani jedna strana /biskup, Dolné mesto/ nesmie otvoriť viac ako tri krčmy v celom Hornom a Dolnom meste rátajúc do toho aj Kapitulskú a Durčiansku ulicu. Pritom kanonici ak chceli, mohli predávať víno vo svojom dome.
Blažej Jaklin, nitriansky biskup v rokoch 1691-1695, podpísal vo Viedni 10. novembra 1692 dohodu, ktorá sa vzťahuje na pivovar. Aby zväčšil dôchodky, dal po uvážení pivovarníkovi Petrovi Švábovi alebo umenia pivovarníckeho skúsenému majstrovi k dispozícii biskupský pivovar, ktorý postavil pod hradom od základov vlastným nákladom na pokojné užívanie. Od biskupstva dostane staré drevo, ktoré si môže pozvážať.
   Biskupstvu bude on a jeho potomkovia ročne dávať na sv. Martina 30 rýnskych zlatých, ďalej časť pšenice, od každej várky 1/2 merice a koľkokrát bude variť, vždy jeden sud piva v hodnote 30 denárov alebo 10 grošov - teda menší sud, než sa užíva (Štátny oblastný archív (ďalej SOBA) Nitra, fond Hospodársky archív Nitrianskeho biskupstva).
   Je to podľa nášho výskumu najstaršia zmienka o prenájme pivovaru.
   Podľa urbára z roku 1694 malo panstvo v Hornom meste pálenicu, pivovar a mlyn, ktoré dávalo do prenájmu. V roku 1736 bola v Hornom meste panská krčma, v ktorej panstvo predávalo celý rok nápoje všetkého druhu. Roku 1806 tu už panstvo nemalo žiadne súkromné domy, iba právo šenkovania a výseku mäsa.

   V Podhradí /Podzámska a Mostná ulica/ podľa zápisu z roku 1694 boli povinní pracovať v panskej záhrade, kde bola panská krčma.
   Na konci druhej Podzámskej uličky zvanej Burgundia boli mlyn a valcha, vedľa mlyna panský pivovar a pálenica, všetko v prenájme. Podľa daňového súpisu z roku 1752 mal pivovar a pálenicu v Podzámskej ulici v prenájme židovský prenájomca.
   Dolné mesto si bránilo svoje privilégiá. Roku 1575 protestoval richtár mesta Ondrej Sorád u Ostrihomskej kapituly proti snahám biskupa Bornemiszu oklieštiť práva mesta, najmä právo šenkovať víno. Ale urbár z roku 1626 už zase uvádza, že panstvo má právo šenkovať a čapovať pivo v meste od Juraja do Michala.
   Podľa urbára z roku 1694 panstvo šenkovalo v štyroch krčmách mesta od Juraja do Michala. V urbári z roku 1736 okrem štyroch krčiem sa spomína aj panský hostinec na Dolnej ulici blízko námestia, v ktorom panstvo šenkuje nápoje po celý rok.
Podľa daňového súpisu z roku 1752 bolo v Dolnom meste 296 rodín mešťanov, 64 rodín želiarov a 8 rodín sluhov. Mešťania mali 13 kotlíkov na pálenie pálenky.
   Spory o šenkovanie pokračovali. Z roku 1762 je zmienka, že keď panstvo šenkuje v štyroch mestských krčmách, dávajú hradní hajdúchovia pozor, aby sa do mesta neprinášali nápoje z Pároviec, ktoré boli v tom čase samostatnou zemianskou obcou. Sami mešťania pod rôznymi zámienkami prenášajú nápoje a keď ich potom hajdúchovia obťažujú, vznikajú z toho často hádky a bitky.
   „Medzitým po viacerých neúspešných pokusoch Dolného mesta vymaniť sa spod zemepanskej právomoci, začal 3. marca 1755 biskup Imrich Eszterházy u Kráľovského súdu spor proti mestu, lebo vraj mešťania porušovali zemepanské práva a neplnili si povinnosti. Biskup chcel sporom dosiahnuť definitívne zrušenie vraj domnelých privilégií Dolného mesta. Spor sa skončil 17. marca 1763 rozsudkom kráľovskej kurie, ktorý definitívne potvrdil zemepanskú právomoc panstva nad Dolným mestom Nitrou a vymedzil podrobne vzájomné práva a povinnosti mesta. Mešťania mohli slobodne predávať a kupovať nehnuteľnosti, mohli sa slobodne sťahovať, voliť si richtára spomedzi kandidátov panstva, sami rozhodovať v civilných sporoch, pričom sa mohli odvolať k zemepanskému súdu /kriminálne záležitosti súdil len zemepanský súd/, mohli inkasovať polovicu z príjmov týždenných trhov a výročných jarmokov mestu patrila polovica úžitku z krčiem, ale pivo museli odoberať z panského pivovaru. Rozsudok síce potvrdil slobody Dolného mesta, ktoré užívali podľa Telegdiho dohody, ale museli uznávať biskupa ako zemepána, platiť hôrne /pritom aj deviatok kapitule/, udržovať mýtny most cez Nitru, dávať biskupovi dary na výročité sviatky, platiť cenz 100 florénov ročne a predkladať na revíziu účty mesta. Mesto sa s rozsudkom neuspokojilo a 16. decembra 1790 podalo panovníkovi prosbu o reštitúciu starých privilégií a povýšenie mesta medzi slobodné a kráľovské mestá" (Fojtík, J.: Nitra v období feudalizmu (1526-1848). In: Nitra. Bratislava 1977, s. 51). Mesto však s touto sťažnosťou nepochodilo. Zo zmluvy o prenájme pivovaru sa dozvedáme, že v meste bolo koncom 18. storočia deväť krčiem: 4 obecné šenky v Dolnom meste, veľký panský hostinec na Dlhej ulici, krčma pri panskej záhrade, pri Malom pekle, v Hornom meste a v Podzámskej ulici. Pivo sa rozvážalo po mestských krčmách panskými povozmi a predávalo sa všade za rovnakú cenu, iba v Malom pekle sa podľa obyčaja čapovalo o babku lacnejšie. Teda náznak liberalizácie cien.
   Mesto samo nemalo ani hostinec, zato bolo ich tu niekoľko vhodných na ubytovanie: na námestí panský „K jeleňovi", pri župnom dome kapitulský „Ku korune" a ďalší panský bol v Hornom meste.
   Podľa súpisu Nitrianskeho panstva z roku 1806 obyvateľstvo Horného mesta tvorili z časti zemania, z časti nezemania. Zemania nemali žiadne povinnosti, nezemania platili iba župné dane, ale panstvu neplatili. Panstvo tu už nemalo súkromné domy, iba právo šenkovania a výseku mäsa.
   V Dolnom meste malo panstvo poschodový hostinec „K jeleňovi", krčmu v ulici oproti mostom, jatku na námestí. Za prenájom a iné poplatky z Dolného mesta /mýto, výročné jarmoky, jatka, hostinec, výčap v štyroch hostincoch, predaj soli/ a za povinnosti podľa Telegdiho zmluvy malo panstvo priemerný ročný príjem 3679 florénov.
   Biskupský pivovar a pálenicu dávali do trojročného prenájmu. Na základe príkazu komory prenájom oznamovali aj v tlači. Napríklad 23. apríla 1827 vydražovali prenájom na dobu od 1. júla 1827 do júna 1830 (Kundmachung. Städtische Pressburger Zeitung, 64, 27. 3. 1827, č. 24, s. 301).

   Po revolučných rokoch 1848-1849 sa uvoľnili možnosti pre hospodársky rozvoj. Roku 1865 založil Eliáš Samek pálenicu. Likéry dokonca vyrábali až traja podnikatelia: bratia Dávidovči, L. Stein, J. Wollner. Dokonca Filip Lonský založil strojáreň na výrobu zariadení pre pivovary a pálenice. Ako doplnkovú aktivitu mali parný kúpeľ.
   Roku 1881 otvoril Fr. Lakner hotel Hungária, roku 1886 prestaval kapitulský hostinec Koruna na hotel a roku 1887 zriadil na mieste bývalého hostinca Hus ešte jeden hotel nazvaný jeho menom. Roku 1886 prenájomca J. Toifl po požiari renovoval bývalý biskupský hostinec Zlatý jeleň na moderný hotel.

   Párovce /teraz súčasť Nitry/ boli zemianskou obcou, ktorá tvorila kupecké a remeselnícke predmestie Nitry. Zemepánmi bolo niekoľko zemianskych rodov. Preto mali väčšiu hospodársku voľnosť. Našli sme zmienku o zaniknutom pivovare. Podľa zmluvy z 11. decembra 1829 dal Alexius Alfoldi a jeho žena Magdaléna Blaškovičová do prenájmu Nitrianskej župe pre župnú nemocnicu do prenájmu na 32 rokov za 14 000 zmenených forintov pozemok s budovami, kde bol známy hostinec „K slnku".
   V  roku 1833 stavebne sa upravovala nemocnica. Práce robil kamenársky majster Császka a staviteľ Grim. Za hlavnou stavbou vo dvore je prízemná budova, v ktorej mal starý Blaškovič pôvodne budovu pivovaru (Biringer F.: A Nyitrai vármegyei közkórház emlékkönyve. Nitra 1894, s. 24).
   Z okolia Nitry uvedieme ako zaujímavosť, že poddaní ostrihomského arcibiskupstva, napr. z Ladíc, Veľkého Cetína, vozili ročne 40 vozov dreva a ovsa do Nových Zámkov, kde museli pracovať v pivovare.
   V  Močenku bola v roku 1624 chmeľnica a v Kyneku roku 1752 dve rodiny nájomcov panskej pálenice a sladovne.