Od zavedenia regulácie dopravy uplynulo už takmer 80 rokov, na začiatku 20. storočia vlastnilo v Nitre auto alebo motorku veľmi málo občanov. Boli to poväčšine bohatí velkostatkári, pravotári, obchodníci a dôstojníci veliteľského zboru. Až rozmachom motorizmu v 30. rokoch minulého storočia sa ulice nášho mesta zaplnili motorovými vozidlami.

Premávka na Farskej ulici, všimnite si, že autá jazdia vľavo.

 

   Podľa štatistických údajov evidovali v roku 1925 v meste 60 motorových vozidiel, ale už o dva roky neskôr ich už bolo 106. V roku 1928 založil penzionovaný kapitán poľný pilot - letec Rudolf Baar prvú autoškolu v Nitre na Seminárskej ulici č.5. Táto zabezpečovala odborný výcvik vodičov. Prvých 24 absolventov tejto školy ukončilo výcvik v septembri. V tomto roku mesto udelilo aj 25 licencií pre taxislužbu. Počet motorových vozidiel v meste stúpal každým rokom. Dňa 29. marca 1930 v meste založili odbočku „Svazu řidičů automobilů v ČSR" - predchodca automotoklubu. Za predsedu zvolili Františka Chladného. V roku 1936 počet stúpol už na 207 osobných áut, 51 nákladných áut, 11 autobusov a 99 motoriek. O rok neskôr počtom motorových vozidiel mesto Nitra predstihuje samotnú Bratislavu a tak získava prvenstvo v rámci Slovenska. V meste bolo evidovaných 278 osobných automobilov, 64 nákladných automobilov, 11 autobusov a 158 motoriek. Nitra mala prvenstvo aj v tom, že už vtedy, ako jediné na Slovensku, malo pohrebné auto. Tieto štatistické údaje z 30. rokov minulého storočia neodškriepiteľné dokazujú, že Nitra sa stala motoristickou mekkou Slovenska. Počet taxíkov kulminoval v roku 1939, keď mesto vydalo 40 licencií. Tieto taxíky mali tri stanovištia.

   Objavenie sa takéhoto počtu motorových vozidiel v nitrianskych uliciach znamenalo ohrozenie bezpečnosti chodcov hlavne vtedy, keď vodiči neprispôsobili rýchlosť k stavu vozovky. Mnohokrát neprispôsobená jazda po kľukatých, úzkych a zle vydláždených uliciach, spôsobovala chodcom hlavne v čase dažďov znečistenie odevu blatom. Ale stávali sa aj vážne dopravné nehody, ktoré končili aj smrťou. Verejnosť sa začala sťažovať na neprimeranú a bezohľadnú jazdu vodičov motorových vozidiel. Tieto sťažnosti sa množili. Táto otázka resp. sťažnosť sa dostala aj na rokovanie mestského zastupiteľstva dňa 30. decembra 1925, keď člen zastupiteľstva žiadal o ostré zakročenie proti rýchlej jazde autobusov v meste. Nápravy sa občania dočkali až po zvolení nového policajného kapitána (15. apríla 1926) Jána MRVU (pozn.red. článok o ňom prinesieme v budúcom čísle), ktorý reorganizoval celý policajný zbor. Za účelom riadenia dopravnej situácie bola vyčlenená koncom roku 1926 jedna policajná hliadka, ktorá mala dohliadať hlavne na dodržiavanie rýchlosti motorových vozidiel v meste. Účinnosť tejto hliadky bola malá, preto sa policajný kapitán rozhodol v októbri 1928 postaviť na križovatky stabilne strážnikov, ktorí mali regulovať dopravu.

   Pre riadenie dopravy vyčlenili štyroch strážnikov, ktorí slúžili v čase od 8.00 do 16.00 hodiny. Prvé stanovisko mali na križovatke pred Mestským domom (Mostná ulica, Štefánikova a Kupecká), druhá bola pred „Králikom" (Štefánikova ul. a Štúrova ul.), tretia na Párovciach (Párovská, Mariánska, Palánok) a štvrtá na križovatke (Farská ul., Kupecká ul. a ul. Na Vŕšku). Mestskí policajti dostali novú čiernu uniformu s jemným tmavočerveným lemovaním a červenými výložkami pre označenie hodnosti. Všetci mestskí policajti dostali do výzbroje gumové obušky a automatické browningy ráze 7,65 mm. Dopravní strážnici pri výkone služby používali snehobiele rukávníky a biele bavlnené rukavice. Riadiaci strážnici mali mimoriadny rešpekt u vodičov, čo sa odrazilo hlavne v spokojnosti občanov a takmer vylúčením dopravných nehôd v meste. V čase zavedenia tejto služby v meste dopravná nehodovosť poklesla na 1 nehodu za 4 mesiace.

Zdroj: Ing. Štefan Košovan, Nitra 2004