Zákonný článok 22 z roku 1886 položil základy organizácie a pôsobnosti obecného zriadenia v Uhorsku. Podľa neho boli vytvorené tri kategórie miest a obcí: mestá s municipálnym právom, mestá so zriadeným magistrátom a veľké a malé obce. Nitra bola zaradená do druhej kategórie, teda medzi mestá so zriadeným (regulovaným) magistrátom.

Nitra okolo r. 1920, Masarykova ul. (dnes Štefánikova, hlavná križovatka), vpravo čerpacia stanica Torpedo, vľavo už neexistujúce budovy (dnešné staré Tesco), v pozadí hotel Tatra

Mala vlastný magistrát a obecné zastupiteľstvo, mestský štatút, spravovala svoj majetok, vyberala dane a občanom garantovala bezpečnosť. Stála na úrovni slúžnovského okresu a bola podriadená priamo župe. Posledným maďarským mešťanostom bol T. Thúróczy, úrad vykonával od roku 1914. Kedže odmietol v novovytvorenej republike zložiť sľub vernosti, po roku 1918 ho z funkcie odvolali. V čase prevratu bola Nitra sídlom župnej administrácie, biskupstva a teda aj Nitrianskej kapituly, sedrie, okresných úradov, daňového úradu, dôchodkového úradu, veliteľa četníctva v župe, honvédskeho pešieho pluku č. 14 a ďaľších dôležitých úradov a institúcií.Vzhľadom na skutočnosť, že pri sčítaní obyvateľstva v roku 1910 sa až 59,4% Nitranov prihlásilo k maďarskej národnosti, Nitru považovali začiatkom 20. storočia už za maďarské mesto.

Československá republika prevzala na Slovensku uhorský systém politickej správy, ktorý bolo treba prebudovať a prispôsobiť novým pomerom. Základným pilierom poprevratového správneho systému na Slovensku sa stal zákon č. 64/1918 Zb., ktorý zaplnil vákuum medzi odchodom maďarských a vytvorením nových československých úradov. Citovaný zákon stanovil: a) prechod pôsobnosti národných rád na komisie menované zmocnencom vlády, b) vytvorenie funkcie ministra s plnou mocou pre správu Slovenska, c) zloženie sľubu vernosti ČSR, ako podmienky pre zotrvanie štátnych, samosprávnych a cirkevných hodnostárov v úrade.

Dr. V. Srobár, prvý minister pre správu Slovenska, pokladal za jednu z prvých úloh oživiť činnosť politickej správy a skonsolidovať pomery na Slovensku. Za týnilo účelom vydal 5. marca 1919 nariadenie č. 555 o županoch, ktoré presne vymedzilo spôsob ustal novenia a rozsah ich právomoci. Župan sa stal štátnym úradníkom, dostal právomoc rozpustiť obecné orgány a menovať nové, čo znamenalo dočasnú likvidáciu obecnej samosprávy. Mohol tiež iniciovať prepustenie obecných úradníkov, ktorí odopreli zložiť sľub vernosti ČSR, resptíve nespĺňali podmienky pre výkon svojej funkcie.

V zmysle zákona č. 64/ 1919 Zb. minister s plnou mocou vymenoval prvých slovenskýdi županov už v decembri 1918. Nitrianskym županom sa stal Ľ. Okánik, rímskokatolícky kňaz 7. Uhorskej Skalice. Keďže mesto nebolo v čase jeho menovania ešte vojensky obsadené, do 18. januára 1919 úradoval v Skalici. Po príchode do Nitry ihneď pristúpil k reorganizácii miestnej správy. SNR rozpustil a vymenoval mestskú správnu komisiu, do čela ktorej postavil národovca Dr. Š. Bertoviča vo funkcii vládneho komisára a starostu. Menovaný bol o krátky čas preložený na ministerstvo spravodlivosti do Prahy, a tak v marci 1919 jeho úrad prevzal K. Cobori, skúsený úradník z Uhorskej Skalice. Mestská správna komisia vybavovala záležitosti patriace do kompetencie bývalého mestského zastupiteľstva a boli v nej zastúpené všetky v meste existujúce politické strany. Rozpustením samosprávnych obecných orgánov si vláda vytvorila priestor na posilnenie byrokracie proti neskoršie obnovenej obecnej samospráve.

Uvedené skutočnosti oslabili, no nezničili starý štátny aparát. Promaďarská byrokracii neuznala nové pomery, aj po prevrate úradovala po starom, ba dokonca prijímala plat z Budapešti. Zamestnanci nitrianskej pošty a železničnej stanice predložili starostovi vo februári 1919 memorandum, v ktorom žiadali, aby mohli úradovať po maďarsky, pretože až do skončenia mierovej konferencie sa považujú za maďarských štátnych občanov. Nacionálne zamerané rozhodnutie prijali aj zamestnanci Nitrianskej súdnej stolice - sedrie, okresného súdu a štátnej prokuratúry. V uznesení z 3. februára 1919 sa okrem iného uvádza: „Všetci zamestnanci súdnych úradov sa jednohlasne a bez výnimky osvedčujú, že sa predovšetkým považujú za maďarských štátnych občanov a k maďarskému štátu sa vždy a za všetkých okolností priznávajú s povinnou vernosťou a láskou...ako celok sa pripájajú k Lige na ochranu maďarského územia ako k organizácii, ktorá chráni integritu maďarského štátu." Československá vláda reagovala na protestné akcie zastavením činnosti sedrie, štátneho zastupiteľstva a okresného súdu. Nacionálny štrajk v Nitre skončil neúspechom aj preto, že sa od neho dištancovalo vedenie sociálnodemokratickej strany. Úradníkov, ktorí odmietali spolupracovať s novým režimom, vláda postupne prepúšťala a nahrádzala českými a slovenskými odborníkmi. Maďarčina ako úradný jazyk dožila roku 1923, keď vyšlo nariadenie o povinných skúškach úradníkov zo slovenského jazyku.

Významná zmena mestskej samosprávy nastala roku 1922. Na základe vládneho nariadenia č. 275/1922 Zb. Nitru zaradili medzi veľké obce a podriadili novoutvorenému okresnému úradu. Nitra stratila staré privilégiá, naďalej však mohla používať názov „mesto". Počnúc rokom 1923 Nitru začala spravovať obecná samospráva, volená občanmi v demokratických voľbách. Takto vytvorený demokratický systém mestskej správy sa udržal do jesene 1938.

Okresný úrad v Nitre začal činnosť 1. januára 1923 a nahradil zrušený slúžnovský úrad. Do funkcie okresného náčelníka menovali bývalého hlavného slúžneho R. Haláchyho. Okresný úrad, ako nadriadený orgán, kontroloval významnú politickú a hospodársku agendu mesta, štátne notárstvo (ktoré bolo vyňaté z právomoci mestskej správy), četnícke stanice, povoľoval schôdze a verejné zhromaždenia a iné. Kontakty mesta so štátnou správou zabezpečoval verejný notár A. Bučko, ktorý sa povinne zúčastňoval na zasadnutiach obecnej samosprávy.

Po zrušení magistrátu v septembri 1922 bol zriadený Obecný úrad mesta Nitry. Podľa štatútu z roku 1928 pozostával z troch oddelení (administratívno-policajného, technického a finančného), v ktorých pracovalo 18 úradníkov, 5 kancelárskych pomocníkov, 38 podúradníkov a presne neurčený počet úradných zriadencov. Okrem zamestnancov mestského úradu mesto zamestnávalo dvoch mestských lekárov, zverolekára, pôrodné babičky, cestárov, hrobárov a obecného sirotského, respektíve verejného tútora. Sirotskú agendu vykonával do roku 1923, keď bola prenesená zákonom č. 246/1922 Zb. na poručenské úrady zriadené pri okresných súdoch. Obecný úrad v Nitre rozhodoval o vnútorných záležitostiach a majetku obce, vydával obecné štatúty, spravoval finančné hospodárstvo, udržiaval obecné cesty a dopravné prostriedky, zabezpečoval miestny policajný dozor, staral sa o školy, kultúru, obecné ústavy a vykonával všetky nariadenia uložené obci zákonmi, vládnymi nariadeniami a župnými či krajinskými štatútmi. Uvedené právomoci realizoval prostredníctvom obecného zastupiteľstva, obecnej rady a starostu ako hlavy obce.

Najvyšším orgánom miestnej samosprávy bolo 36-členné volené obecné zastupiteľstvo, ktoré však nemalo výkonnú právomoc. Novozvolení členovia na prvom zasadnutí volili spomedzi seba (podľa zásady pomerného zastúpenia) starostu, jeho námestníkov, členov obecnej rady a komisií. Roku 1923 problémy občanov riešili tri, neskôr päť komisií - finančná, zdravotná, stavebná, penzijná a kvalifikačná. Na volbe musela byť prítomná nadpolovičná väčšina obecného zastupiteľstva. Keďže Nitra bola sídlom okresného úradu, volbu starostu od roku 1933 potvrdzovalo aj ministerstvo vnútra (zákon č. 122/1933 Zb.). Ak nadriadený orgán volbu neschválil, muselo obecné zastupiteľstvo zrealizovať novú volbu na schôdzi zvolanej dohliadacím úradom. Počet členov obecnej samosprávy závisel od počtu obyvateľstva podľa výsledku posledného sčítania ľudu. V roku 1930 počet Nitranov prekročil 20 000, a tak v zmysle paragrafu 9 volebného poriadku bolo obecné zastupiteľstvo rozšírené z 36 na 42 členov. Uvedený stav zotrval až do roku 1939. Mesačné schôdze obecného zastupiteľstva boli verejné, čo niektorí občania zneužívali a neprimeraným chovaním sa snažili ovplyvniť rozhodnutia zastupiteľstva. Mestská rada prelo v decembri 1931 rozhodla, že verejnosť nesmie početne prevýšiť prítomných členov obecného zastupiteľstva a občania musia byť na zasadnutie delegovaní politickou stranou.

Obecná (mestská) rada Nitry mala 12, neskôr 14 členov vrátane starostu a dvoch námestníkov. Na týždenných zasadnutiach pripravovala a vykonávala uznesenia zastupiteľstva vo veciach samosprávy, pričom riešila výlučne hospodársko-finančné záležitosti. Podľa štatútu sa mala vyhýbať politickým problémom, čo sa vždy nedodržalo. Koncom bežného roka zostavovala komisiu, ktorá revidovala stav obecného hospodárenia a podľa zákona č. 77/1927 Zb. podávala návrh rozpočtu na budúci rok, čo umožňovalo vykrytie deficitu zo štátneho vyrovnávacieho fondu. Mestská rada naviac kontrolovala a hodnotila činnosť stálych komisií. Na základe nariadenia okresného úradu z roku 1923 boli jej členovia za prácu honorovaní, čo sa preliminovalo v mestskom rozpočte. Starosta ročne dostával 24 000 Kč, 1. miestostarosta 6 000 Kč, 2. miestostarosta 3 000 Kč a člen mestskej rady 2 400 Kč. Kedže mesto trpelo nedostatkom financií, počnúc rokom 1928 boli odmeny podstatne znížené a u členov obecnej rady obmedzené len na diéty v prípade služobných ciest.

Ako už bolo spomenuté, členov obecnej (mestskej) samosprávy volili občania v demokratických voľbách podľa volebného poriadku vydaného zákonom č. 75/1919 Zb. V porovnaní so súčasným stavom je zaujímavé, že občania mali za prvej republiky nielen právo, ale aj povinnosť zúčastniť sa na obecných voľbách. Výnimky z tejto povinnosti špecifikoval paragraf 7 volebného poriadku. Voľby do obecných zastupiteľstiev na Slovensku sa v sledovanom období konali v rokoch 1923, 1927, 1931 a 1938. Roku 1935 voľby neboli, pretože zákon č. 122/1933 Zb. predĺžil volebné obdobie zo štyroch na šesť rokov, čím sa zosúladíla dĺžka úradovania obecnej samosprávy s úradovaním okresných a krajinských zastupiteľstiev.

Výsledky obecných i parlamentných volieb v medzivojnovom období na Slovensku odzrkadľujú politické, hospodárske, národnostné a sociálne pomery jednotlivých miest a obcí. Nitrania inklinovali k stranám socialistického typu, pretože im sľubovali odstránenie pálčivých povojnových problémov a permanentnej nezamestnanosti. Ako dobrí kresťania podporovali Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu, ktorá spájala riešenie hospodárskej situácie s riešením štátoprávneho postavenia Slovenska, brojila proti odbúravaniu slovenského priemyslu, kritizovala daňové zaťaženie roľníkov, požadovala uvoľnenie miest obsadených českou inteligenciou, bojovala proti počešťovaniu slovenského školstva a presadzovala ďalšie požiadavky v prospech Slovákov.

Na politickej scéne Nitry zaujali za prvej ČSR silné pozície štyri politické subjekty: Krajinská kresťansko-socialistická strana (KKSS), Slovenská ľudová, respektíve Hlinková slovenská ľudová strana (SĽS, HSĽS), Československá sociálnodemokratická strana (ČSSDS) a Komunistická strana Československa (KSČ). Ich programy najlepšie vyhovovali sociálnej skladbe, náboženskému cíteniu a národnostnému zloženiu obyvateľov. Daný stav sa pochopiteľne odrazil aj na výsledkoch obecných volieb.