Kasárne okolo roku 1900

   Po vynájdení strelných zbraní - pušiek - nastal revolučný zvrat vo vojnách. Dokonalejšie a rýchle sa nabíjajúce pušky Prusov priamo viedli k prehre Rakúšanov vo vojne r. 1866. Vtedy sa prušiacke vojská nahrnuli aj do   Nitrianskej   župy.

   Vyzbrojovanie vojska puškami v minulom storočí nútilo vojenské veliteľstva organizovať cvičnú streľbu a stavať strelnice. Zakladali sa aj strelecké spolky civilných občanov. Tak v Nitre založili už v apríli 1872 osobitný Strelecký spolok (Schutzengesell-schaft), ktorý ale okrem streľby mal aj spoločenské ciele - medzi iným organizoval stavbu očistných kúpeľov.

   Na pobyt vojska v Nitre nás upomínajú „mestské kasárne", ktoré sa spomínajú v rokoch 1782, 1821, 1838. Boli to ale len menšie ubikácie, tak ako jestvovali v každej dedine „vojenské domy" pre zimné ubytovanie vojska.

   Po prehratej prusko-rakúskej vojne v r. 1866 a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 prišlo k reorganizácii armády a začalo sa s výstavbou trvalých kasárenských objektov aj v Nitre. Už v roku 1848 prepustili piaristi v Nitre svoj konvikt na kasárne pre honvédskych nováčikov, a to trvalo až do roku 1891. Okrem toho sa v roku 1879 uzniesla Nitrianska župa postaviť dvoje kasární. V r. 1880 uvoľnila na tento cieľ 40 000 zlatých a v r. 1882 ešte 20 000 zlatých na postavenie kasární pre nitrianskych honvédov - domobrancov. Pretože župa nemala v Nitre miesto na stavbu kasární, súrne postavili kasárne pre husárov v Nových Zámkoch.

   Jednako ale, nitriansky týždenník „Nyitramegyei kőzlőny" píše v čísle 18 zo 6. mája 1882, že Nitra má postaviť plukové kasárne a osobitne stanoví poľný tábor na 15-holdovom pozemku. Minister vojny rozhodol, ako píšu tie isté noviny, postaviť pri zoborských vinohradoch na pažiti, ktorú volajú „Martinko" (bol tam starodávny kostolík sv. Martina), kde sa predtým pásli kozy a nitrianski gymnazisti naháňali loptu, veľmi peknú stavbu. Pre tento účel prevezmú pozemky od kapituly a od obce Hrnčiarovce. A na tomto mieste sa aj začali zemné roboty. Redaktor pripomína, že strelnica má byť hotová do augusta 1882. Do Nitry mali byť preložené vojenské prápory z Ďale a z Levíc. Veliteľom bol generál Ľudovít Novák.

   A naozaj, prvú časť výstavby stanového poľného tábora na Martinku 18. augusta 1882 dokončili a v ten deň bola aj slávnosť jej odovzdania do používania. Ešte v tom roku - 1882 - boli v Nitre a na okolí vojenské manévre; vtedy bol v Nitre; arciknieža Jozef. (V roku 1887 boli znova manévre s desaťtisícovou armádou, na ktoré sa prišiel pozrieť sám cisár František Jozef I.).

   Pripomíname si túto udalosť ako spomienku na otvorenie prvej vojenskej strelnice v Nitre na hrčiarovských lúkách, ktorá bola posádkovou, ale aj školnou strelnicou. Bývali na nej aj strelecké preteky v streľbe na asfaltové holuby, ktoré organizovali tak Strelecký spolok ešte za Uhorska, ako aj Lovecký a kynologický spolok za I. ČSR. Dnes sa už táto strelnica nepoužíva, je v zastavanom priestore. Jednu z náhradných strelníc pripomína nám ulica „Pri strelnici" na Chrenovej (na Starom Tormoši). Organizácie Zväzarmu si postavili nové strelnice v Zbehoch a v Dražovciach.

Zdroj: Pavol Takáč, Život a kultúra mesta Nitry 1982.