|
Menej známe historické deje z XV. storočia, ktoré sa dotýkali Nitry a Slovenska, zasahovali sem nielen ako vojenské a politické výboje, ale mali aj negatívny vplyv na život v meste, jeho okolie i na zničenie archívov a pamiatok. Boli to hlavne vojny o uhorský kráľovský trón, spory domácej uhorskej šľachty, ako aj výboje bratríkov a záujmy nemeckých, českých a poľských panovníkov. A z týchto pohybov vznikali udalosti, ktoré priamu ovplyvnili nielen život na mocnom Nitrianskom hrade a v meste, ale aj na blízkom a ďalekom okolí a prinášali biedu a trápenia poddanému ľudu.
Už v r. 1431 obsadili husitskí bratříci mestá Trnavu a Skalicu a odtiaľto robili výpady do okolia. V spomenutom roku sa im síce nepodařilo dobiť hrad, hoci ho obliehalo pod vedením Prokupka 7 000 bojovníkov s 300 vozmi, no zato vypálili Dolné mesto a Párovce. V roku 1432 obsadili hrad Topoľčany a veliteľ topoľčianskej posádky bratríkov Ján Šmikovský sa zúčastnil v októbri 1441 na dobýjaní Nitry a pustošení okolia. V r. 1442 bol tu aj Ján Jiskra. Keď sa na začiatku r. 1446 privalilo z Rakúska asi 3 030 bratríkov (volali ich „žobráci") a pod vedením Jána Švehlu zaujali hrad Kostolany pri Hlohovci, začali robiť výpady až do Tekova a ničiť obce a kláštory.  Plán Nitry z roku 1546 Uhorský kráľ Matej Korvín bojoval proti bratríkom už niekoľko rokov, no s Jiskrom sa pokonal a vyplatil mu 40 000 dukátov. Pri konci r. 1446 priviedol svoje vojsko pod Kostoliansky hrad a chcel vyhladovať bratríkov. Keď 150 utečených bratíkov so Švehlom chytili pri Čachticiach, obesili ich na 150 šibeniciach postavených oproti Kostolianskemu hradu. Po tomto ukrutnom zásahu proti revolučným bratříkům nastal pokoj. S bratríkmi držali v tom čase niektorí zemani z okolia Nitry, ako Jakub z Nevěříc, Mate] z Kňažíc a zemani z Lefantoviec, Janíkoviec a z Baracka (Kolíňany). Král Matej prišiel s vojskom pod Nitriansky hrad a dobil ho v r. 1465, pričom zhorel aj archív. Matej podozrieval Nitrianskeho biskupa Tomáša II. (1463 — 1480), že udržiava isté spojenia s bratríkmi, najmä keď títo napadli Nitru krátko po jeho nastúpení a vyjednával s nimi či už z bojazlivosti alebo zo sympatií. Preto biskupovi Tomášovi zobrali hrad a županstvo a dali ich svetskej správe a biskupstvo dostal Matejov stúpenec, ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz (ktorý bol od r. 1467 aj kancelárom bratislavskej Akademie Istropolitana). V tomto čase zabrali aj majetky zoborského benediktinského kláštora sv. Hypolita a tak tento starobylý kláštor zaniká. Jedni spomínajú, že rehoľníkov rozohnali bratříci asi v r. 1466. Iní zasa — asi pravdivejšie — hovoria, že v roku 1467 po opátovi Jurajovi z Berzence prišiel opát Mikuláš, ktorý pravdepodobne bol posledným opátom zoborského kláštora benediktínov, lebo vraj o rok neskoršie nastal rýchly koniec tohoto opátstva. Rehoľníci sa rozišli a podľa súdobého zápisu sa dvaja utiahli až do kláštora v rakúskom meste Melk. Ako príčina likvidácie zoborského stredovekého kláštora — najstaršieho na Slovensku — spomína sa, že arcibiskup a tiež nitriansky biskup Ján Vitéz vymenoval za hradného kapitána Nitrianskeho hradu Petra Kotha, ktorý tu narobil veľa škôd a bol priamo vinný za likvidáciu majetkových práv opátstva a tiež za zničenie veľmi cenného stredovekého kláštorského archívu a archívu hodnoverného miesta, z ktorého sa dodnes nenašli nijaké listiny. Spustošenie zoborského kláštora dosvedčuje aj list pápeža Pavla II. zo 17. septembra 1468, v ktorom nariaďuje ostrihomskému arcibiskupstvu opravu beneditínskeho kláštora sv. Hypolita, nazývaného Zoborský, a jeho opravu má urobiť nitrianske biskupstvo a kapitula (Torténelmi Tár, 1899, str. 2.) Ako príčina likvidácie zoborského opátstva sa tiež udáva opozičný postoj arcibiskupa Vitéza voči vojnám a vojnovým daniam kráľa Mateja. Veď Vitéza pri opozičnej reči na sneme kráľ Matej pred celým snemom vyfackal. Preto Vitéz a spoločníci zavolali na uhorský trón poľského kráľoviča 13-ročného Kazimíra. Ten s 10 000-ovým vojskom odišiel 2. 10. 1471 z Krakova do Uhorska až do Hatvanu pri Budíne. Medzitým sa šľachtici udobrili s kráľom, arcibiskupa Vitéza kráľ Matej zavrel a tak v polovici novembra Kazimír rýchlo ustúpil cez Tekov do Nitry, kde mu otvorili brány hradu. Kráľovské vojsko prenasledovalo Poliakov až do Nitry a tak mladý kráľovič Kazimír zanechal v Nitre ako posádku poľské vojsko a s čiastkou vojska odišiel cez Turiec a Ružomberok do Krakova. Poľské vojsko húževnato bránilo Nitriansky hrad proti dobývajúcemu sa uhorskému vojsku. Kráľa Mateja omrzelo zimné dobýjanie Nitry, preto odišiel s vojskom do Budína. Poliaci potom odišli z Nitry v apríli 1472 späť do Poľska. Aj arcibiskup Ján Vitéz čoskoro umrel 11. 8. 1472. Prebehlo teda kus histórie cez naše mesto, v ktorej síce hralo významnú úlohu, ale zanikli v týchto vojnách vzácne kultúrno-historické pamiatky, ohne a pustošenie zničili mesto a Párovce, zničil a stratil sa biskupský a kapitulský archív hodnoverného miesta a tak isto archív opátstva a hodnoverného miesta zoborského kláštora. Veď Nitra ako jediné mesto mala dve hodnoverné miesta. Nakoniec treba spomenúť čo zápisy nespomínajú, a to bolo množstvo utrpenia a biedy drobného ľudu, ktoré v tých časoch priniesli a aj vždy prinášajú vojny. Zdroj: Pavol Takáč, Život a kultúra mesta Nitra 1982
Súvisiace články:
|
