Začiatkom roku 1863 banskobystrický biskup Štefan Moyzes otvorene vyzval nitrianskeho biskupa A. Roškoványiho, aby sa ujal organizácie celoslovenských národných, kultúrnych aj náboženských slávností v Nitre z príležitosti miléniového výročia príchodu slovanskej misie Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu a zároveň začiatku slovanského písomníctva. Celá maďarská tlač však pokus celoslovenských osláv v Nitre ostro napadla, odsúdila a jeho realizáciu znemožnila.

   Administratívnu rozdrobenosť Nitry ešte zväčšilo zriadenie tzv. horskej obce Zobor roku 1867, ako sa nazývala stavovsko-územná samosprávna organizácia zoborských vinohradníkov, na čele s richtárom Peregom. Epidémia cholery roku 1866 postihla 510 obyvateľov, z ktorých 358 zomrelo.

   V stavebnom rozvoji mesta nepriniesli šesťdesiate roky 19. storočia veľa. Roku 1866 otvorili mestský starobinec a zriadili telegrafný úrad, roku 1869 zaviedli pravidelnú dostavníkovú dopravu do Trnovca ku každému vlakovému spoju.

   Rušnejšie bolo v hospodárskej oblasti: vznikli prvé peňažné ústavy, roku 1863 začala činnosť Nitrianska sporiteľňa, roku 1868 Vzájomne výpomocný spolok pre Nitru a okolie a roku 1869 Nitrianska ľudová banka. Zakladali sa i prvé podniky továrenského rázu. Roku 1865 vznikla pálenica Eliáša Sameka. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa rozhýbal i spoločenský život a vznikali rôzne spolky. Roku 1867 založili tzv. Deákov klub, ktorý, ako politický spolok sledoval realizáciu zásad maďarskej revolúcie 1848-1849. Mal celožupnú pôsobnosť a takmer 500 členov. Popri Šermiarskom a telocvičnom spolku (1868), vznikol tiež Dobrovoľný hasičský zbor (1869) a pre úplnosť treba spomenúť i Pohrebný spolok sv. Svorada, ktorý založili v tom istom roku.

   V  sedemdesiatych rokoch 19. storočia pribúdali výrobné podniky, vznikali prvé stavovské a odborové organizácie a rástla maďarizácia.

   Roku 1871 malo mesto 824 domov i so samostatnými štvrťami. Žilo v nich 4892 obyvateľov v Dolnom meste a 2909 obyvateľov v Hornom meste, Podhradí, Kapitulskej a Ďurčianskej ulici. Roku 1873 sa znova a už definitívne zlúčili všetky nitrianske obce v jedno mesto so zriadeným magistrátom, ktoré malo 7801 obyvateľov. Z nich, podľa majetkového, daňového a vzdelanostného cenzu malo 496 právo voliť polovičku 78-členného mestského zastupiteľstva, ktorého druhú polovicu tvorili tzv. virilisti - občania platiaci najviac daní. Mestské zastupiteľstvo volilo mešťanostu, ktorým po V. Méreyovi bol v rokoch 1873-1875 Rudolf Filberger-Feleky. Prostriedky mestského rozpočtu tvorili okrem daní, dávok a župných subvencií i zisky z mestskej tehelne a mestského hospodárstva. Koncom 70-tych rokov sa vykonala komasácia chotára.

   Vo výstavbe mesta pribudlo niekoľko reprezentatívnych budov prevažne cirkevného rázu. Z verejných občianskych stavieb treba uviesť prístavbu nového krídla župnej nemocnice v rokoch 1871-1872 a dláždenie Piaristickej a Tabánskej ulice v rokoch 1872-1873.

   O čulom obchodnom podnikaní svedčí skutočnosť, že k jestvujúcim trom peňažným ústavom pribudli tri ďalšie: roku 1870 Úverná banka a roku 1872 Obchodný úverný ústav a Sporiteľne a spotrebné družstvo.

   Priemysel tvorili, okrem už spomenutých podnikov, firmy: Filip Lonský, strojáreň na výrobu zariadení pre pivovary a pálenice, ku ktorej ako pridružená výroba patril parný kúpeľ; Singer, výroba potaše a sanitry; traja výrobcovia likérov - bratia Dávidovci, L. Stein, J. Wollner; ďalej dve octárne a dve tlačiarne - M. Siegler s kníhkupectvom a požičovňou kníh a vdova Neugebauerová. Ostatná výroba mala ešte remeselnícko-živnostnícky charakter a tvorili ju 340 majstrov devätnástich profesií so 130 tovarišmi a 106 učňami. Najviac bolo obchodníkov (134), potom hostinských (62), krajčírov (36) a povozníkov (28). Nový priemyselný zákon z roku 1872 zrušil cechový systém remeselnej výroby a umožnil slobodné podnikanie a zakladanie priemyselných spolkov ako stavovských organizácií na ochranu záujmov jednotlivých odvetví. Prvým takým spolkom bolo Obuvnícke živnostenské spoločenstvo z roku 1875, ktoré však skoro zaniklo a v rokoch 1875 až 1885 ho nahradilo Všeobecné rukodielno-remeselnícke spoločenstvo, ďalej Stolárske živnostenské spoločenstvo od roku 1876, Hornouhorské kominárske živnostenské spoločenstvo v Nitre v rokoch 1876-1905, a Živnostenské spoločenstvo Union, tiež od roku 1876. Vyslovene stavovskými organizáciami boli Župný učiteľský spolok, založený roku 1877 a Spolok obecných a obvodných notárov z roku 1878. Jednou z prvých odborových organizácií bola organizácia nitrianskych typografov. Ďalej vznikol a pôsobil celý rad spolkov združujúcich ľudí rovnakých záujmov a snáh: Strelecký spolok (1872—1883), Spolok veteránov Nitry a okolia (1878—1913), Nemocenský podporný spolok židovských živnostníkov (1870 až 1885). Záujmovo-spoločenského rázu boli spolky: Nitrianske kasíno, ktoré sa udržalo až do prevratu roku 1918, Župný klub (1877 — 1897) a Mestský spevokol (1879— 1890). Roku 1875 sa nitriansky Deákov klub pretvoril na miestnu organizáciu liberálnej strany, pôvodne strany veľkostatkárov a strednej šľachty, potom buržoáznej strany.

   Pravda, nie všetky spolky mali voľné pole pôsobnosti, najmä ak boli podozrivé z panslavizmu. Názorne to ilustruje násilné rozohnatie II. valného zhromaždenia Spolku sv. Vojtecha, ktoré sa konalo 26. - 27. septembra 1871 v Nitre, miestnymi maďarskými nacionalistami. Úrady sa nečinne prizerali na túto výtržnosť, hoci išlo o úradne povolenú schôdzku legálnej organizácie. Bratislavské, budapeštianske noviny i spisovateľ Mór Jókai odsúdili tieto protislovenské demonštrácie, ako politickú chybu a netaktnosť.

   Sériu nitrianskych novín rozšírilo sedem titulov, z ktorých 6 tlačila Neugebauerova tlačiareň a jeden Sieglerova.

   V osemdesiatych rokoch získala Nitra viaceré atribúty mesta, ktoré jej dovtedy chýbali: reprezentačnú radnicu, divadlo, vojenskú posádku, niekoľko výrobných podnikov, hotelov a škôl, vzrástol počet obyvateľstva. Roku 1881 žilo v Nitre 8660 obyvateľov v 602 domoch, ale napr. v Nových Zámkoch bolo súčasne o 20 % obyvateľov viac. Výsledkom stupňujúceho sa pomaďarčovania bolo už 34 % obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej národnosti oproti 39 % Slovákov. Nemci tvorili 22 % obyvateľov, zvyšok ostatné národnosti monarchie. Vzrast počtu obyvateľov si vynútil roku 1883 aj zriadenie žandárskej stanice. Vo vedení mesta sa v týchto rokoch vystriedali po mešťanostovi Kubínyim (do roku 1883) Fridrich Béler (1883—1886) a Pavol Kostyál (1886—1898). Druhému z nich sa podarilo dosiahnuť dohodu v zdĺhavom komasačnom spore mesta s biskupstvom a vyriešiť aj ďalšiu vleklú otázku - pripojenie Pároviec. Roku 1883 preložili nitrianske dobytčie jarmočnisko z Dlhej ulice do Pároviec, zlúčili sa oba hasičské spolky a roku 1886 sa uskutočnilo spojenie oboch lokalít na nátlak ministerstva vnútra a župy, napriek výhradám z oboch strán, Nitra totiž vyčítala Párovciam hygienické, policajné a iné nedostatky, Párovce zasa Nitre veľký mestský dlh a z toho plynúce vysoké mestské dávky a poplatky pre občanov. Po pripojení Pároviec sa Nitra počtom vyše 12 000 obyvateľov konečne stala najväčším mestom župy. Zlepšili sa aj komunikačné možnosti otvorením úseku železničnej trate do Topoľčian roku 1881.

   Dôležitým krokom v stavebnom vývoji mesta bolo zbúranie veže jakubského kostola roku 1880, čím sa vytvoril priestor pre budúce radničné námestie, ktoré postupne obstavali reprezentačnými verejnými budovami. Hneď nato postavila budapeštianska firma Graf a Feszty za necelé tri štvrtiny roka neorenesančnú radnicu podľa projektu nitrianskeho architekta Jána Lyku. Roku 1882 sa vydláždilo námestie pred župným domom a zriadil sa verejný parný a vaňový kúpeľ majiteľov A. Mésza a A. Juhásza, ktorého sa verejnosť už dávno dožadovala. Súčasne prebiehala v chrenovskom chotári výstavba vojenských barakových kasární pre občasné manévre, s nákladom 257 000 zl., na ktorý prispelo mesto 10 000 zl. Stavbu uskutočnila budapeštianska firma Gregersehn roku 1883-1884. Mestská rada súčasne uvažovala o výstavbe stálych kasární v meste pre domáci, 60. honvédsky batalión a poverila architekta Lyku vypracovaním projektovej štúdie. Zvýšený hospodársky a cestovný ruch umožnil rozmach hotelového podnikania. Roku 1881 otvoril Fr. Lakner hotel Hungária, roku 1886 prestaval kapitulský hostinec Koruna na hotel a roku 1887 zriadil na mieste bývalého hostinca Hus ešte jeden hotel nazvaný jeho menom. Roku 1886 prenájomca J. Toifl po požiari renovoval bývalý biskupský hostinec Zlatý jeleň na moderný hotel. K dotvoreniu ulice od župného domu prispela roku 1886 i prestavba katolíckej dolnej fary z 18. storočia. Treba spomenúť i výstavné sídlo miestneho kapitalistu Engela, postaveného roku 1883 neďaleko radnice, ktoré v tom čase bolo najkrajším domom v Nitre. Roku 1889 sa stavebne upravovala aj Michalská kaplnka na Andrejovom vŕšku.

   V hospodárskom živote mesta pribudol roku 1883 ďalší peňažný ústav, Remeselnícka banka-úč. spol. Ubudla octáreň M. Sterna, ktorá sa roku 1882 premiestnila do Nových Zámkov.

   Na úseku školstva Nitre veľmi chýbala štátna meštianska škola, ktorej funkciu suplovali viaceré súkromné školy tohto typu, ako Rodlovej ústav pre dievčatá, od roku 1882 Hirnova a Szántóová meštianska škola, Gisserova športová škola.

   V  novinárstve došlo k určitým zmenám. Neugebauerovej tlačiareň pokračovala vo vydávaní Neutra-Trentchiner Zeitungu, ale od roku 1881 na prvom mieste s maďarským názvom Nyitrai Lapok. Konkurenčnú Sieglerovej tlačiareň prevzali Schempek a Huszár, neskôr len Huszár, ktorí v rokoch 1882-1883 vydávali noviny Nyitramegye. O popularizáciu a rozvoj vedeckých poznatkov sa zaslúžil Lekársko-lekárnicko-prírodovedný spolok Nitrianskej župy roku 1888. Vyvíjal čulú činnosť a vydal niekoľko vedeckých zborníkov.

   Aj na úseku spolkárenia došlo k ďalšiemu vývoju. Roku 1882 založili Katolícky tovarišský spolok, ktorý bol predchodcom kresťanských odborov. Maďarizačné ciele sledoval Nitriansky čitateľský spolok, ale najmä smutne známy Hornouhorský vzdelávací maďarský spolok (FEMKE), oba založené roku 1883. Z Nitry sa potom organizovane a systematicky rozbiehalo maďarizačné úsilie po celom Slovensku. Maďarské vládnuce kruhy pokladali Nitru za historické hniezdo panslavizmu, preto mala Femke úlohu odstrániť z Nitry staré kultúrne  dedičstvo národnej slovenskej histórie. Charitatívne zameraný bol Katolícky nemocenský podporný spolok (1881), župná pobočka Uhorského Červeného kríža (1882) a Podporný spolok sv. Augustína na nitrianskom gymnáziu (1884). Spoločensko-rekreačný charakter mal Spolok priateľov umenia, ktorý spolu s Kasinovým spolkom organizoval spoločenský život mestskej honorácie. Začiatkom 90-tych rokov mala Nitra 13 538 obyvateľov v 1178 domoch a do konca storočia vzrástol stav na 18 109, pravda, vrátane vojenskej posádky. Počet členov mestského zastupiteľstva poklesol na 124, z čoho 62 bolo virilistov a 62 bolo volených. Na čele mesta bol po Pavlovi Kostyálovi dr. Alexander Rudnay (1898— 1903). Vedúcou politickou silou v štáte bola liberálna strana. V Nitre sa jej župný stranícky klub roku 1893 spojil so župným kasínom a roku 1895 s nitrianskym telocvičným a športovým klubom, takže združoval väčšinu vtedajšej spoločenskej smotánky. Opozíciu proti liberálnej strane predstavovali Národná strana, založená roku 1892, Strana nezávislých a osemaštyridsiatnikov, a Ľudová strana, založená roku 1895.

   Stavebný rozmach pokračoval i v poslednom desaťročí 19. storočia. Roku 1890 sa dokončila stavba vojenských kasární v meste podľa projektu J. Lyku. Roku 1892 zriadili na Zobore liečebňu pre pľúcne chorých. Roku 1894 postavili na radničnom námestí vedľa divadla budovu novej pošty podľa projektu R. Pekára. Roku 1896 vyhorel Engelov palác, neskôr ho obnovili, ale už nie v pôvodnom stave. Roku 1899 postavili objekty štátneho žrebčína, presťahovaného z Bojnej. Prestavali sa tiež niektoré školy: roku 1892 reštaurovali budovu tzv. normálnej školy z 18. storočia na Vŕšku, a roku 1899 prestavali budovu piaristického gymnázia podľa projektu Ignáca Alpára. Z cirkevných objektov stavebne pozmenili Michalský kostol, ktorému roku 1894 sňali drevenú zvonicu a odstránili sakristiu. Roku 1897 si kalvíni zriadili modlitebňu v uličke oproti neskoršej synagóge.

   V hospodárskej oblasti priniesli 90-te roky skazu zoborského vinohradníctva, ktoré zničila fyloxéra. Horská obec Zobor sa roku 1895 uzniesla obnoviť vinohrady na amerických podpníkoch. Väčšina ostatnej produktívnej pôdy mestského chotára bola rozdelená medzi piatich najväčších veľkostatkárov: nitrianskeho biskupa, Arpássyho, Gerstla, Engela a Tejfalussyho. Záplavová pôda medzi riekou a Zoborom, sa využila na poľnohospodárske a stavebné účely, keď roku 1899 začali prípravné práce na reguláciu rieky Nitry.

   V  nitrianskom peňažníctve sa počet ústavov ustálil na 5. Roku 1890 zanikol Sporitelný a spotrebný spolok a roku 1899 ho nahradilo Úverné družstvo Nitrianskej župy. V roku 1896 postavili novú budovu Úvernej banky. Okrem banky v nej sídlila i FEMKE a liberálny klub.

   V priemysle mesta sa vylepšila štruktúra výrobných podnikov. V rokoch 1890 až 1891 sa Nitra dočkala plynárne a plynového osvetlenia, o ktorom sa v mestskom zastupiteľstve diskutovalo už vyše 10 rokov. Plynáreň sprvu patrila anglickej spoločnosti Imperial Continental Gaz Association ltd. z Londýna a na Slovensku vznikla ako štvrtá najstaršia. Roku 1893 obnovili prevádzku v parnom mlyne pod firmou Ernesta Backa. Robotníci podnikov, a po ich vzore aj remeselníci, si pre pomoc v chorobe zakladali nemocenské pokladnice: roku 1892 vznikla Obvodná nemocenská pokladnica, v rokoch 1892—1907 pôsobila Továrenská nemocenská pokladnica parného mlyna Ernesta Backa a roku 1893 založili Nemocenskú pokladnicu živnostenského spoločenstva v Nitre.

   Pribudli aj nové organizácie spolkovej činnosti. Vzdelávací a podporný spolok katolíckych murárov, založený roku 1898 sa stal základom budúcich kresťanských pravicových odborov. Nitriansky obchodnícky spolok z tohože roku mal zasa ráz stavovskej organizácie. Verejnoprospešného zamerania bol Nitriansky skrášľovací spolok, ktorý pôsobil v rokoch 1897 — 1917. Spoločenský charakter mali rôzne kluby a záujmové spolky: Mestský klub v Nitre (1822—1894), Nitriansky katolícky klub od roku 1893, Klub hornouhorských literátov (1896), Spolok milovníkov hudby (1896- 1905). 

Súvisiace články:

• Nitra v prvej polovici 19. storočia
• Rušné XV. storočie v Nitre
• Turecký polmesiac nad Nitrou