Obdobie slovenského národného obrodenia ohraničujeme približne rokmi 1780 - 1848. V tomto takmer sedemdesiatročnom rozpätí, poznačenom postupným formovaním národnej jednoty, z literárneho hľadiska pestrou výmenou ideového i formálneho kvasu, od osvietenstva, cez národný klasicizmus, preromantizmus až po romantizmus, vystriedali sa dva základné prúdy, ako nositelia slovenského kultúrneho vývinu. Podľa reprezentatívnych predstaviteľov — Bernolák, Štúr — tradične ich označujeme ako prúd bernolákovský a prúd štúrovský. V oboch mala Nitra významnú úlohu, ale ani v jednom nie takú centrálnu, aká sa k nej viaže tradíciou Veľkomoravskej ríše. Pre oba prúdy obrodenského hnutia bola Nitra symbolom národnej slávy i bohatým žriedlom nádeje v lepšie časy znovuzrodenia, ako sa uchovalo v ideovej náplni obrodenskej hymnickej piesne Nitra, milá Nitra. Keď sa utvorilo Slovenské učené tovarišstvo so sídlom v Trnave (1792), ktorého úlohou bolo šíriť vzdelanosť v národnom spisovnom jazyku, Mésároš bol jeden z jeho najpoprednejších členov, takže bernolákovský veršovec Jozef Valentini ho uviedol v trojici s Bernolákom a Fándlym. V zoznamoch predplatiteľov bernolákovských vydaní figuroval Mésároš ako spisovateľ, lebo v tom čase už vydal dve menšie práce v slovenčine. Pomáhal aj pri rozširovaní organizačnej siete Slovenského učeného tovarišstva. Bol členom jeho tzv. pobočného stánku vo Veľkom Rovnom na Považí, kde naďalej rozvíjal spisovateľskú činnosť, ktorá sa síce obmedzovala len na náboženskú spisbu, ale v tých časoch aj tá pomáhala upevňovať národný jazyk a hrdosť v ľudových a meštianskych vrstvách.

   Vychutnajte si prekrásny slovenský opis Nitry a okolia od Jozefa Kompánka z roku 1895 (text je v pôvodnom znení, bez úprav):
   Nemohli sebe ani prastarí obyvatelia  územia terajšieho Ponitrianska vyvoliť krásnejsieho, pôvabnejšieho miesta k osídleniu, nemohli si niekdajší vodcovia prastarých národov, kniežatá drievnych obyvateľov týchto oblastí vyvoliť pôvabnejší domov, ako je čarokrásne miesto trojvršku, na ktorom sa Nitra rozprestiera. Rozložená na trojom vršku obrúbená vencom zeleňajúcich sa vrchov Zobora a pabrežkov tekovských od východu a juhu, jako aj od západu vrškami Čermáň-viníc, má jediný voľný vzhľad ku severu.

Piaristická rehoľa má spolu s jezuitskou veľké zásluhy na poli vzdelania aj v tom, že zakladala vlastné školy. Tieto rehole sa na svojich gymnáziách usilovali harmonicky spájať vzdelanie s kultúrnou činnosťou a nábožensko-mravnou výchovou. Pre obe je príznačné, že sa na ich školách v 17. a 18. storočí hrávalo školské divadlo. Najznámejšie piaristické kolégium v Hornom Uhorsku bolo v Nitre.