Najstaršia a najvzácnejšia knižná pamiatka Nitry je Nitriansky evanjeliár z 11. storočia. Patrí medzi klenoty hradnej katedrály. Je to rukopisná liturgická kniha písaná na pergamenových listoch karolínskou minuskulou s iluminovanými iniciálkami.

Nitriansky evanjeliár

Nitriansky evanjeliár

   Evanjeliár vyhotovili mnísi benediktínskeho kláštora v meste Cluny vo Francúzsku. Jeho obalové okrasné dosky patria medzi najvzácnejšie gotické kovové plastiky na Slovensku. Katedrála dostala tento kódex darom od biskupa Juraja Pohronca zo Slepčian.  Evanjeliár  bol  z  Nitry  odvezený 2. decembra 1918 do Ostrihomu v Maďarsku a do Nitry sa vrátil 11 júna  1942.

   Ako svetovú kultúrnu pamiatku ho vystavovali v r. 1958 na celoštátnej výstave archívnych dokumentov na Pražskom hrade a v r. 1970 na svetovej výstave v Osake v Japonsku.

   Písaná časť evanjeliára je z 11 storočia, zatiaľ čo jeho väzba a dosky su z obdobia panovania Karola Róberta,  teda zo  14.  storočia. Ide o pergamenový kódex v červenej väzbe. Vrchná strana väzby je pozlátené  striebro,  ktorého značne vystupujúci  rám  má  podobu  stočeného povrazu. Medzi dvoma radmi perál sú štylizované kvety. Vo vrchných dvoch rohoch sú emailové ruže. Na spodnej časti vpravo je emailový erb, znázorňujúci leva, na ľavej strane táto výzdoba chýba. Na oboch  stranách    a spodnej časti rámu sú znaky evanjelistov  Matúša,  Marka  a  Lukáča  (anjel, lev, junec), v hornej časti tento znak chýba, ale miesto, kde bol pripevnený,   zostalo   viditeľné. V prostrednej časti väzby je umiestnený relikviár vo forme kríža s ukrižovaným, po oboch stranách sú sochy umiestnené na podstavcoch (panna Mária a sv. Ján). Obsahom kódexu sú evanjeliá,  ktoré sa  odriekajú pri katolíckej omši. Kódex je zapísaný v štátnom zozname hnuteľných pamiatok.

   Nitriansky kódex je naša najstaršia liturgická kniha obsahujúca perikopy, čiže výňatky z evanjelií čítaných na bohoslužbách počas nedieľ a sviatkov cirkevného roka, ktorej prislúcha pomenovanie evanjelistár (evangelistarium). Štruktúra jeho prvej časti (Proprium de tempore) zodpovedá úzu rozšírenému v 10. - 11. storočí. Vzhľadom na usporiadanie perikop začínajúcich Veľkou nocou a končiacich Bielou sobotou, čo je v tomto období zriedkavosťou, pokladá to P. Radó za reminiscenciu na galikánsku liturgiu z 5. - 6. storočia. Odlišný názor vyjadril A. Káčerik, podľa ktorého zistené indície poukazujú na byzantský liturgický typ, čo môže byť liturgickou reminiscenciou na misiu sv. Cyrila a Metoda.

   Bolol významnou postavou vtedajšieho nitrianskeho kultúrneho života. Narodil sa pravdepodobne okolo roku 1595 v schudobnelej šľachtickej rodine, zomrel v Litoviciach na Morave 14. 1. 1685. Stredné školy navštevoval v Trnave, teologickú fakultu skončil v Ríme. Do vlasti sa vrátil v roku 1635, stal sa farárom v Senci, potom ostrihomským kanonikom a od 18. apríla 1648 nitrianskym biskupom. Okrem toho bol županom viacerých žúp a miestodržiteľom Uhorska. 15.1. 1666 sa stal ostrihomským arcibiskupom. Vo vysokej funkcii tajného radcu uhorského kráľa ho zastihli krízové roky panovania Leopolda — obdobie Vesselényiho povstania. Zúčastnil sa na tajných poradách Vesselényiovcov a Zrínyiovcov, ale po prezradení povstania a poprave jeho hlavných predstaviteľov využil svoj vplyv na kráľovskom dvore k tomu, aby vymohol mierové vyrovnanie.

   Juraj Pohronec bol biskupom, ktorý celý život zasvätil zveľaďovaniu kultúrnych hodnôt nitrianskej katedrály a mnohými svojimi politickými vystúpeniami a dielami preklenul rámec vtedajšieho zmýšľania.

Zdroj: Život a kultúra mesta Nitry 11/1982, Pamiatky a múzeá 2002, foto Nitra milá Nitra... Osveta 1988.